Európsku civilizáciu pomohli založiť obchodníci s konope…

zdieľať cez:

Pred viac ako 5000 rokmi žili na stepiach strednej Eurázie kočovní pastieri z takzvanej kultúry Yamna. Považujú sa za jeden z kmeňov, ktoré položili základy európskej civilizácie.

Až dve tretiny súčasného európskeho obyvateľstva môžu niesť ich gény. Ľudia z kultúry Yamna často využívali konope ako súčasť potravy, liekov, či textílu. Archeológovia dokonca našli pozostatky zhorených konopných semiačok, čo by naznačovalo, že poznali aj psychoaktívne účinky tejto rastliny a zvykli ju fajčiť.

Hypotéza vedcov zo Slobodnej univerzity v Berlíne zo štúdie v žurnále Vegetation History a Archaeobotany tvrdí, že rozšírenie tejto rastliny na eurázijskom kontinente súvisí s obdobím, kedy sa kultúra Yamna začala šíriť na východ aj na západ.

Konope sa v Eurázii začalo používať na rôznych miestach už pred 10-tisíc rokmi, výrazne však iba v jej západnej časti. Na východe sa popularita rastliny rozmohla až začiatkom bronzovej doby pred približne 5000 rokmi.

Vedci si myslia, že práve vtedy si pastieri dostatočne osvojili jazdenie na koni a začali budovať obchodné siete naprieč kontinentom. „Hypotéza ešte potrebuje viac dôkazov,“ priznáva spoluautor štúdie Tengwen Long pre časopis New Scientist. Zároveň si však myslí, že vysoká hodnota konope z neho v tom čase robila ideálnu obchodnú komoditu.

Takzvaná bronzová cesta mohla tiež zapríčiniť aj rozmach pšenice, ktorú začali pestovať pred 10-tisíc rokmi na Blízkom východe, ale v Čine sa objavila až o 5000 rokov neskôr.

Geograf Barney Warf oceňuje prínos štúdie, pretože príbeh konope v Európe je celkom neznámy od bronzovej doby po renesanciu. Po Yamnajskej kultúre však prišli zo stepi Skýti – kočovní pastieri, ktorí zvykli užívať konope ako drogu. „Ľudia spomínajú Hérodotove záznamy o fajčení marihuany so Skýtmi na Krymskom polostrove,“ povedal Warf pre New Scientist. 

Print Friendly, PDF & Email

Leave a Response